RTV Pančevo.

RTV Pančevo.

Radio Televizija Pančevo je preduzeće koje je registrovano za emitovanje televizijskog i radijskog programa. Radio Pančevo je počelo da radi u aprilu 1980. godine, TV Pančevo u decembru 1992. godine, dok je internet stranica RTV Pančevo prvi put postavljena 21. decembra 2009. godine.

V Kisači slávnostne otvorená a korunovaná výstava „Etno renesancia“ Pavla Surového

Kisač – Slávnostným spektáklom korunovania Pavla Surového za kráľa fotografie bola otvorená výstava „Etno renesancia“ známeho srbského fotografa a umelca Pavla Surového z Kisača. Ceremoniál sa niesol v silnej, mystickej atmosfére – zaznela bojová osetská pieseň, mantrické spevy a pieseň v skýtskom jazyku „Cesta mojej duše“, ktorú pôsobivo predniesla multimediálna umelkyňa Simonida Stanković, dcéra Milića od Mačvy, za sprievodu najviac oceňovaného ruského akordeonistu Alexeja Mikitenka. Týmto jedinečným umeleckým úvodom sa oficiálne začala výstava „Etno renesancia“.
Kritický pohľad na nový fotografický opus Pavla Surového predniesla esejistka a výtvarná kritička Simonida Stanković z Belehradu. Výstavu slávnostne otvorili Džang Aimin, riaditeľ Čínskeho kultúrneho centra v Belehrade, a Žarko Mićin, primátor Nového Sadu. Výstavu je možné navštíviť v Kultúrnom centre Kisač do konca marca.
V projekte „Etno renesancia“ nie je Pavel Surovi len fotografom – vystupuje zároveň ako štylista, scénograf, estét a majster svetla. Svojím novým fotografickým cyklom potvrdzuje, že tradícia nie je iba symbolom minulosti či objektom prítomnosti, ale živou hmotou, ktorá je neustále otvorená novým umeleckým interpretáciám. Jeho fotografie vytvárajú most medzi mýtom a folklórom, módnou fotografiou a dvorským maliarstvom, dejinami a nadpozemským svetom. Protagonistky jeho diel – kráľovné, grófky, cisárovné, bojovníčky, svätice či amazonky – nie sú konkrétne historické postavy, no napriek tomu neodmysliteľne patria minulosti, prítomnosti aj budúcnosti.
„Etno renesancia“ nadväzuje na Pavelov predchádzajúci, pôvodne intuitívny – či skôr nadvedomý – dialóg s výtvarnou tradíciou v cykloch „Corona“, „Trón“ a „Svet Surového: Mira Brtka“, ktoré jej predchádzali. Ide o pokračovanie rozhovoru so starými majstrami, ktorý autor spočiatku neviedol na základe ich systematického štúdia, ale intuitívne – čo predstavuje jedinečný umelecký fenomén. Dnes tento dialóg vedome prehlbuje: v jeho dielach cítiť skulpturálnosť svetla a precíznosť Jana van Eycka, geometriu tváre a vznešenú vážnosť Holbeina, jemné prechody a psychologickú hĺbku Leonarda da Vinciho, aristokratický odstup Bronzina, kontrolované svetlo a stoický výraz Petrusa Christusa, ako aj frontálnu dôstojnosť a duchovnú rovnováhu pravoslávnej ikony, byzantského mozaiku či art déco Gustava Klimta.
Hoci možno vnímať paralely aj s ďalšími majstrami – ako Piero della Francesca či Ghirlandaio – treba zdôrazniť, že Pavel Surovi ich v čase začiatkov svojej fotografickej epopeje vôbec nepoznal. Starých majstrov necituje vizuálne, ale pokračuje v prirodzenom dialógu s tradíciou. Jeho umelecká sila spočíva v tom, že ich nenapodobňuje, ale vracia im to, čo im patrí – tiché bytie a posvätnosť.
Práve preto je Pavel Surovi skutočným európskym umelcom – nielen zručným fotografom. Jeho trilógia aj cyklus „Etno renesancia“ ho predstavujú ako nového tlmočníka zabudnutej Európy v jej celistvosti: renesančného Západu, sakrálneho Východu, ale predovšetkým tajomnej východoeurópskej, starobalkánskej a slovanskej estetiky, mytológie a metafyziky. Jeho diela sú mostom medzi folklórom a dvorským maliarstvom, pohanskou zemou a kresťanským nebom, históriou a nad-históriou, Východnou a Západnou Európou. V čase, keď vyčerpaná Európa hľadá nové naratívy, patrí Pavel Surovi medzi zriedkavých umelcov, ktorí sa legitímne stávajú hlasom zabudnutého európskeho kultúrneho kódu, zdôraznila vo svojom eseji Simonida Stanković.
„Tento rok bol pre Kultúrne centrum Kisač aj pre mňa osobne veľmi aktívny a úspešný. Teší ma, že som tento projekt realizoval bez akéhokoľvek vnútorného tlaku a dokázal som svoje vízie pretaviť do živých protagonistiek. Etno renesancia je skutočný prerod – spája ľudové kroje a prináša revolúciu v zobrazovaní národnej tradície. Podarilo sa mi prepojiť folklór, módu, mytológiu, duchovno, filozofiu, dejiny aj sochárstvo do jedného nového renesančného etno-sveta. Pokračujem v tvorbe a prostredníctvom svojho umenia budem naďalej prezentovať Srbsko po celom svete,“ uviedol autor výstavy, srbský módny fotograf Pavel Surovi.

Zdroj: FB Pavel Surovi